Katarína Beňová
Zhromáždenie slovenského ľudu Petra Michala Bohúňa. Ľudové zoskupenie, alebo pokus o historickú maľbu?
Revolučné roky 1848 silne ovplyvnili nielen politickú ale i umeleckú scénu v Uhorsku. Pre štúrovské hnutie boli v rámci výtvarnej obce najvýznamnejšími maliari ako Jozef Božetech Klemens a Peter Michal Bohúň, pričom obaja mali vďaka svojmu štúdiu a pôsobeniu v Prahe veľmi dobré kontakty a vzťahy s českými vlastencami. Krátko po revolúcii začal Bohúň pracovať na olejovej štúdii, ktorá ostala nedokončená. Jej námetom sa stalo zhromaždenie slovenského ľudu, ktoré malo odkazovať na čítanie žiadostí slovenského národa v máji roku 1848. Bohúň sa zúčastnil tohto procesu vo svojom rodisku vo Veličnej, čo sa stalo inšpiráciou jeho diela. Pod červeno-modro-bielou zástavou zhromaždil jednotlivé folklórne typy. Kompozícia je na prvý pohľad statická ale pri bližšom rozbore rozoznávame typy Slovákov z Oravy, Detvy, Slatiny, Lučivnej a ďalších oblastí. Už v rokoch 1845-1846 pracoval na prvej sérii akvarelov s námetom folklórnych typov z jednotlivých oblastí Slovenska (vyšli ako séria 6 grafík) a na ďalšej sérii potom pokračoval práve v roku 1848 (dopracoval umelcov syn v roku 1883). Jeho slovenské folklórne typy sú štylizovanými zobrazenia fyzicky silných typov mladých mužov a žien, bez akékoľvek známky ťažkého robotovania, ktorá bola pre vidiecke prostredie typická. V duchu štúrovskej teórie o harmónii osobnosti ich prezentuje pred idealizovanými väčšinou prírodnými scenériami a zdôrazňuje farebnú pestrosť a originalitu krojov. Scénu na obraze Zhromaždenie slovenského ľudu na základe znalostí týchto predlôh môžeme vnímať ako symbolické stretnutie jednotlivých oblastí, akýsi slovenský snem, historickú prítomnosť. Bohúň plánoval vytvoriť pravdepodobne aj finálnu podobu tejto maľby, ktorá ale nikdy nevznikla. I keď sa istý čas podpisoval ako „Historienmaler“, už sa k tomuto typu prác vo svojej tvorbe nikdy nevrátil.
design by Bedřich Vémola
